Kardiovaskulárne ochorenia – hlavná príčina smrti v Európe

Prevencia pri srdcovo cievnych ochoreniach

Prevencia znamená predchádzanie chorobám alebo preventívna starostlivosť, čiže súbor opatrení a činností, ktorými môžeme predchádzať ochoreniam, zraneniam a ich následkom a udržiavať optimálny zdravotný stav.

Prevencia srdcovo cievnych ochorení je spojená so zmenou životosprávy a pohybových aktivít. Pri liečbe konkrétnych ochorení je potrebná predpísaná liečba pod lekárskym dohľadom. 

Druhy kardiovaskulárnych ochorení

Všeobecne môžeme rozdeliť srdcovo-cievne ochorenia do 3 kategórií:

• Ateroskleróza
• Akútne koronárne syndrómy
• Cerebrovaskulárne ochorenia (mozgové príhody) 

Ischemická choroba srdca (Ateroskleróza)

Ateroskleróza je chronické progresívne ochorenie cievnej steny charakterizované akumuláciou lipidov a ďalších komponentov krvi. Tepny nie sú elastické, ale zhrubnuté a tuhšie. Vzniká ukladaním tukových častíc (najmä cholesterolu) do steny tepny, tvoriac na nej povlak, ktorý môže prasknúť, čo vyvolá obnovu ciev krvnými doštičkami. Takto sa postupom času prietok cez tepny zmenšuje, tepna sa zužuje, až sa môže celkom uzavrieť. 

Vznik Aterosklerózy môže byť zapríčinený vysokou hladou cholesterolu,, vysokým krvným tlakom, fajčením, stresom, inzulínovou rezistenciou, cukrovkou, obezitou, genetikou (výskytom ochorení tepien v rodine), ale aj nedostatkom fyzickej aktivity.

Ateroskleróza je dlhodobý proces, ktorý začína už v detstve a pokračuje celý život. Môže viesť až k infarktu. Infarkt je výsledkom zrážania krvi a vzniku trombu, ktorý môže cievu akútne uzavrieť. 

Liečba ischemickej choroby srdca je dlhodobá a spočíva primárne v snahe o rozpustenie vzniknutej zrazeniny pomocou liekov, ktoré pôsobia na krvné doštičky a koagulačný (zrážací) systém. V niektorých prípadoch môže liečba zahŕňať aj mechanické úpravy tepien(angioplastiku) alebo srdcový bypass.

Pri liečbe náhlych (akútnych) stavov, teda infarktovje snahou lekára čo najrýchlejšie spriechodniť postihnutú tepnu.

Varovné príznaky infarktu môžu byť: 

• bolesti na hrudníku,
• náhle znecitlivenie a oslabenie končatín,
• problémy s rečou,
• strata videnia,
• pokles ústneho kútika,
• bolesti v lýtkach pri chôdzi,
• vysoký krvný tlak,
• zlyhanie obličiek.

Zaujímavosť – ateroskleróza a vitamín D 

Vitamín D má protektívny účinok (ochranný) pred disfunkciou endotelu, znižuje proliferáciu s migráciou hladkých svalových buniek, moduluje zápalovú odpoveď, má vplyv na inzulínovú rezistenciu, hypertenziu a dyslipidémiu. 

Akútne koronárne syndrómy

Akútny koronárny syndróm je súbor klinických symptómov, ktoré vznikajú v dôsledku náhle vzniknutej ischémie myokardu (súbor chorôb srdca, ktoré vznikajú nedokrvením srdca). 

Arytmiou sa označujú poruchy srdcového rytmu. Môžu byť spojené s nadmerne pomalým, rýchlym alebo nepravidelným rytmom srdca. 

Kardiomyopatia je zväčšenie srdca. Zväčšenie je spôsobené zhrubnutí, čo mení vlastnosti srdca a jeho normálnu funkciu. Môže to viesť až k zlyhaniu srdca. 

Srdcové zlyhanie je narušená schopnosť srdca prečerpávať krv a s tým súvisiace zlyhávanie srdca, ktoré je spojené so zadržiavaním krvi v orgánoch. 

Zápalové ochorenia srdca (Perikarditída a Dresslerov syndróm), sú zápalové ochorenia srdca, ktoré sa prejavujú ostrou, bodavou bolesťou za hrudnou kosťou a na ľavej strane hrudníka Bolesť môže vyžarovať smerom do ľavého ramena a krku. Ďalšie príznaky sú sťažené dýchanie, búšenie srdca, kašeľ, únava, intolerancia, pocit námahy pri bežných činnostiach, bolesti svalov až srdcové zlyhávanie. 

Reumatické ochorenia srdca 

Choroba chlopní je poškodenie srdcovej chlopne, pri ktorom má pretekajúca krv nadmerný odpor, alebo sa chlopeň nedokonale uzatvára po ukončení prietoku krvi. 

Pri tomto ochorení pozorujeme zvýšenú záťaž srdca a v najzávažnejších prípadoch srdcové zlyhanie.

Cerebrovaskulárne ochorenia / mozgové príhody

Cievna mozgová príhoda predstavuje závažný zdravotnícky, sociálny a ekonomický problém. Ľudovo je známa ako porážka a postihuje viac ako 3 osoby na každých 1000 obyvateľov. Je to  jedna z najčastejších príčin smrti v západných krajinách a v Európe.

Pri cievnej mozgovej príhode, na rozdiel od infarktu, nie je možné zachrániť odumreté mozgové bunky. Pacienti po mozgovej príhode, v dôsledku nedokrvenia mozgu majú postihnuté dôležité centrá mozgu, často sú odkázaní na lôžko, majú ochrnutú časť tela, tŕpnutie, poruchu reči a mnohé iné postihnutia v dôsledku mozgovej príhody. 

Na záver 

Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je cieľom kontrola vysokorizikových osôb a zmena ich životosprávy. Konkrétnym cieľom je dosiahnuť merateľné hodnoty (ak sú vzhľadom na stav pacienta dosiahnuteľné) v hladinách:

• krvný tlak < 130/80 mmHg
• celkový cholesterol < 4,5 mmol/l 
• LDL cholesterol < 2,5 mmol/l
• glykémia nalačno < 6 mmol/l a HbA1c < 6,5 %